Zbožňujem pohľad na ľudí, ktorí sa usmievajú... Jeden z úsmevov, ktoré ma "dostali" je aj ten Bobov...
Až dodnes som si myslela, že sa Bob predávkoval, zhulil alebo niečo podobné,... Ale teraz viem, že to tak nieje. Jeho smrť bola nepekná... Za ten úsmev si ju ozaj nezaslúžil.
Osudné zranenie:
V máji roku 1977 hral Bob v Paríží svoj milovaný šport, futbal. Po zlom spracovaní lopty si poranil pravý palec na nohe a odpadol mu necht. Pri vyšetrení mu londýnsky lekári objavili nádor. Ponúkli mu amputáciu palca, no Bob odmietol. Rastafariánstvo je totiž proti akémukoľvek rezaniu do tela. Z Londýna letel do Miami, kde mu Dr. Bacon nahradil kožu na palci. Operáciu nazval úspešnou.
Bob skolaboval:
21. septembra 1980, v nedeľu ráno si šiel Bob so svojím priateľom Skillom zabehať do Central Parku. Bolo to ráno po koncertoch v Madison Square Garden. Toto ráno vstal Bob veľmi zmätený a nemohol si spomenúť ani na svoj posledný koncert. Preto si myslel, že tento malý jogging mu pomôže. Ako si tak obidvaja bežali, Bob náhle spadol a prestal komunikovať. Nemohol hýbať hlavou, jeho krk bol úplne stuhnutý. Skill ho zobral späť do hotela. Bob sa z toho pomaly dostával a jeho rozhodnutie znelo, že v utorok bude koncertovať v Stanley Theatre v Pittsburghu. Bob si to nechcel pripustiť, no sám dobre vedel, že tento koncert, 23. 9. 1981, bude jeho posledný...
Rakovina:
Bob bol prevezený do Manhattanského centra pre liečbu rakoviny. Tu sa podrobil rádiovému ožiareniu, čo znamenalo, že sa bude musieť rozlúčiť s niekoľkými svojimi dredmi. V nemocnici mal zostať minimálne 2 týždne, pretože bez lekárskeho opatrenia mu doktori dávali maximálne 2 mesiace života. V tom čase už rakovina zasiahla jeho mozog, pľúca i žalúdok. Jamajský doktor Carl Fraser Bobovi odporučil, aby šiel na liečenie do Bavorska, kam sa v novembri 1980 vybral. Toto liečenie v novinách nazvali ako jeho posledná nádej...
6. 2. 1981 usporiadali Junior Marvin, Seeco Petterson a Tyron Downie malú oslavu jeho 36. narodenín. Pozerali spolu futbal... Bob vraj vyzeral celkom dobre. Začiatkom jari však doktor povedal Bobovi, že už preňho nevie nič viac urobiť a že mu ostáva poslených pár dní života. Priletel do Miami a telefonátmi vybavoval, aby práva na jeho pesničky dostala jeho rodina.
"Neplač...!", hovorí svojej matke s tým, že bude v poriadku a že tam hore už je preňho pripravené miesto. Zomiera 40 hodín po návrate z Bavorska...
11. mája 1981 ako 36-ročný zomiera na rakovinu mozgu, žalúdka a pečene v miamskej nemocnici.
Pohreb:
Jamajčania z každého kúta krajiny sa 21. 5 . 1981 zišli v National Heroes Arena v Kingstone, aby vzdali hold svojmu hrdinovi, Robertovi Nestovi Marleymu. Pohreb doprevádzala skupina The Wailers a I- Threes. Spoločne zaspievali niekoľko Bobových songov. Pieseň Coming In From The Cold zaspievala jeho matka, Cadella Booker. Po tejto rozlúčke Bobovo vychudnuté telo previezli do dedinky Nine Miles, Marleyho rodiska, kde ho pochovali. V rakve spolu s ním leží jeho biblia, stará gitara Gibson a vedľa svojej hlavy má uložené svoje dredy, ktoré mu počas choroby odpadli.
V Apríli roku 1981 dala jamajská vláda Bobovi vyznamenanie národného hrdinu a deň jeho smrti nazvali dňom smútku na celej Jamajke...
I wanna love you and treat you right
I wanna love you every day and every night
We´ll be together with a roof right over our heads
We´ll share the shelter of my single bed
We´ll share the same room, yeah! - for jah provide the bread.
Is this love that I'm feelin?
Is this love - is this love - is this love -
Is this love that I'm feelin?
Komentáre
ako som ti pisal
ako som ti pisala...
ja napisem teraz...
Takze diki za objasnenie.. inak to jeho háro a úsmev boli fakt super.. (a pesnicky samozrejme tiez) :)
..
hm
milujem boba
nakolko som pisal referat
Možno
ked to ma na cloveka prist...
.
........
Zaujimave clanky
aaaha""
hm:)
chudak :(
dokáž :-)